Čemerica (Helleborus cv.) práve kvitne

Už je to skoro štvrťstoročie od chvíle, čo som prvýkrát uvidel v záhrade za plotom kvet, o ktorom som si najskôr myslel, že je umelý. Bol koniec decembra a pod snehu trčal jednoduchý biely kvet s nazelenalým odtieňom a keďže spod snehu kvitne len snežienka – bolo všetko jasné. Na jar, keď sneh zišiel pod lúčmi ostrejšieho slnka, na mieste zostala rastlina a stále tam bol nie jeden, ale hneď niekoľko kvetov. Takže ako vždy – prvé kroky viedli ku knižnici a až tam sa ukázalo čierne na bielom, ako som sa mýlil. Nielen snežienka, ale aj čemerice si hovejú v snehu a kvitnú a kvitnú…Plnokvetý Helleborus cv. koncom marca t. r.

V ponuke záhradkárskych výpestkov som rastlinu nenašiel a tak som „kauzu čemerica“ pustil z hlavy. Po presťahovaní podstatnej časti záhrady z Bratislavy na vidiek som začal (okrem kaktusov samozrejme) s dopĺňaním aj iných okrasných kúskov a zhodou okolností čemerica bola jedným z nich. Nezískal som síce čistý druh, najčastejšie sa pestoval Helleborus niger, ale nejaký biely kultivar a potom v priebehu rokov ešte niekoľko ďalších. To som už vedel, že nekvitnutie bolo z mojej strany zapríčinené každoročným presádzaním pri hľadaní toho najvhodnejšieho miesta. Ukázalo sa, že ním bolo umiestnenie pod korunou Poncirus trifoliatus, kde po dvoch rokoch pokoja sa objavili prvé kvety a odvtedy sa ich počet stále zvyšuje, dnes mi kvitnú naraz aj desiatky kvetov, od konca decembra tak do konca apríla, najmasovejšie v marci.

Usilovne som zbieral aj dozrievajúce veľké semená, ale semenáčiky sa akosi neukazovali. Takže znovu som siahol po literatúre a ukázalo sa, že semená sa nemajú skladovať, ale hneď po zbere sa musia vysiať. Kým som k tomuto pristúpil, našiel som vlani na jar pri odstraňovaní starých listov desiatky semenáčikov, ktoré vyklíčili bez mojej pomoci priamo pod rastlinami, z ktorých semená voľne povypadávali. Mali pod rastlinami dostatok vlhkosti, ale súčasne aj málo svetla a tak boli bledé, vytiahnuté a pri pokuse o presadenie príliš krehké aby moje počínanie prežili. Tohto roku nechám všetko znovu na prírodu, keď semenáčiky podrastú nadvihnem listy a nechám mladé rastlinky spevnieť a potom skúsim presádzanie znovu.

Iný kultivar, pravdepodobne tzv. orientálneho pôvodu.

Iný kultivar, pravdepodobne tzv. orientálneho pôvodu.

Dnes už vyše desaťročné čemerice rastú v ťažšom substráte, ktorý každoročne na jeseň dopĺňam pár lopatami vlastného kompostu, po tom, čo z kompostoviska odstránim vyrodené tekvice. Z rastlín povylamujem poškodené a obschnuté listy, aby sa rastliny pred zimou prevzdušnili, odľahčili a aby ich váha snehu netlačila k zemi. Už koncom novembra vidno puky, ktoré čakajú na správny moment, aby sa opäť pod snehovou perinou premenili na krásne kvety.

Aby sme nazreli do vnútra kvetu, musíme pekne na kolená...

Aby sme nazreli do vnútra kvetu, musíme pekne na kolená…

Keď som sa už hrabal v literatúre, zistil som, že čemerice sú častým objektom opisov a šírenia historiek spojených s nimi. A aby som nielen čítal ale prečítané aj šíril, tu je zopár zaujímavostí:

Jedna z teórií vzniku mena je tá, že latinské pomenovanie Helleborus vzniklo spojením slov hellos (žriebä) a bora (krmivo, žrádlo) – zvieratá vraj vedome vyhľadávali liečivé rastliny.

Druhá tradovaná informácia hovorí, že meno jej dala rovnomenná rieka Helleborus z gréckej prímorskej oblasti Antikyra. Pretože čemericou liečili duševné choroby, bláznov posielali do Antikyry. Teda človek „udretý vrecom“ jednoznačne potreboval pomoc čemerice… Ak nepomohla, zostával už len blázinec!

A tretia sa spája s pôvodom samotného slova čemerica, čo má byť staroslovanské meno pre niečo jedovaté. Rastlina má v Čechách, na Morave i Slovensku niekoľko podobných pomenovaní, ako napr. kýchavičné korenie, kýchavka, kýchanka či kýchanica – mletý prášok z usušeného koreňa vyvolával prudké kýchanie, čo viedlo k tomu, aby sa pridával do šnupacieho tabaku…

Je toho samozrejme viac, kto by chcel vedieť čo všetko sa o čemerici dá napísať, môže siahnuť po týchto dostupných knihách: M. Šmíd: Průvodce odbornými názvy rostlin, Brázda, Praha 2002; V. Machek: Česká a slovenská jména rostlin, Nakladatelství ČSAV, Praha 1954 a O. Smrž: Dějiny růží a květin, Chrudim 1923, diel II. Tak dotoho!

ZdieľaťShare on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestShare on LinkedIn
Translate »