Alstroemeria pelegrina Vell. – v Chile sa začína jej sezóna kvitnutia

K napísaniu článku o alstromériach ma podnietilo niekoľko udalostí z posledných dní. Najskôr som zachytil tie o dvoch silných zemetraseniach v centrálnej časti Chile, potom sa na internete objavili zábery rozkvitnutej púšte Atacama (najsuchšej na svete) po skoro štyridsiatich rokoch a nakoniec to, že v záhrade v Anglicku, kde bývam, majiteľovi začali kvitnúť jeho alstromérie. A tak som siahol do archívu snímok z Chile i odtiaľto a to bol prvý krok k začatiu písania.

Alstroemeria pelegrina Vell., z pobrežia Pacifiku pri Los Villos, Chile.

Alstroemeria pelegrina Vell., z pobrežia Pacifiku pri Los Villos, Chile.

Alstroemeria pelegrina Vell., z pobrežia Pacifiku pri Los Villos, Chile.

Alstroemeria pelegrina Vell., z pobrežia Pacifiku pri Los Villos, Chile.

Prvým druhom bola Alstroemeria pelegrina Vell., ktorú platne popísal José Mariano da Conceição Vellozo, takisto známy aj ako Velloso (1742-1811) v časopise Florae Fluminensis (číslo 131 v r. 1829). Popis poslal na uverejnenie niektorý z jeho nasledovníkov – v čase jeho uverejnenia bol autor popisu 18 rokov mŕtvy. V súvislosti s popisom je ešte jedna zaujímavosť – rastlinu s rovnakým rodovým a druhovým menom dávno pred ním popísal aj slávny Linné (Linnaeus, Carl (1707-1778) v časopise Pl. Alströmeria číslo 10 z r. 1762. Prečo sa za autora popisu uvádza Vellozo, je mi menšou záhadou.

Alstroemeria pelegrina Vell., z pobrežia Pacifiku pri Los Villos, Chile.

Alstroemeria pelegrina Vell., z pobrežia Pacifiku pri Los Villos, Chile.

Alstroemeria pelegrina Vell. z pobrežia Pacifiku v Los Villos, Chile spolu s Trichocereus litoralis.

Alstroemeria pelegrina Vell. z pobrežia Pacifiku v Los Villos, Chile spolu s Trichocereus litoralis.

Alstroemeria pelegrina rastie skoro priamo na brehoch búrlivého Pacifiku, často na miestach, kam sa dennodenne dostáva až na rastliny sprej z morskej vody, ktorý vietor unáša na všetko živé na brehu, napr. aj na inak suchomilné kaktusy (tu v Los Villos na Neoporteria villosa a ďalšie…). Rastliny tak vlastne nikdy nemajú šancu obschnúť. Sú však kompaktné, stlačené k zemi, mimoriadne úhľadné, farebne výrazné – jednoducho by to bola okrasa aj v našich záhradách, keby vydržali tunajšie mrazivé zimy.

Alstroemeria pelegrina Vell. z pobrežia Pacifiku v Los Villos, Chile.

Alstroemeria pelegrina Vell. z pobrežia Pacifiku v Los Villos, Chile.

Alstroemeria pelegrina Vell. z pobrežia Pacifiku v Los Villos, Chile.

Alstroemeria pelegrina Vell. z pobrežia Pacifiku v Los Villos, Chile.

Oblasť výskytu Alstroemeria pelegrina je totiž v zóne medzi Los Villos a Pichidanqui, kde nemrzne… Na miestach, kde nie je vystavená drsným rozmarom počasia dorastá až na výšku 50-60 cm, ale tie pri mori dorastajú tak do 15 cm. Výrazne sfarbené kvety sú lákadlom pre opeľovače z radov hmyzu, semená sú veľké, v priemere 2,5-4 mm. Ak si ich niekedy zoženiete, treba ich vysiať do chladu (kde nemrzne), niekedy už v decembri a už len s primerane vlhkým substrátom čakať, či sa zadarí…

Raz som od jednej anglickej záhradníckej firmy získal zmes semien čílskych druhov (cibuľoviny, kríky, byliny – jednoducho zmes) a vyklíčili mi z nej len alstromérie. Nebola to žiadna úchvatnosť, ale potešilo ma, že som mal niečo z takej vzdialenej exotiky. Od vyklíčenia po vykvitnutie rastlina potrebovala necelých 20 týždňov. Napriek tomu, že rastliny vytvorili hľuzovitý podzemok, nestačilo im to na prežitie v suchu a chlade a na jar som krátko pestoval len prázdny črepník. Asi som mal postupovať podľa skúsenejších a nechať im krátky odpočinok v lete po odkvitnutí a už od neskorej jesene som mal začať substrát mierne vlhčiť a vlhký ho udržiavať až do prvých teplých dní jari.

Alstroemeria philippii z Národného parku Paposo, Chile.

Alstroemeria philippii z Národného parku Paposo, Chile.

Alstroemeria philippii z Národného parku Paposo, Chile.

Alstroemeria philippii z Národného parku Paposo, Chile.

Počas ciest po Chile som narazil na ešte jeden druh, ktorý som identifikoval ako Alstroemeria philippii Baker, ale na rozdiel od predchádzajúcej rastliny ani kvet a ani telesná schránka nedosahovali kvality rastlín od Los Villos. Boli to poliehavé až plazivé bylinné kríky s podstatne menšími a menej farebne výraznými kvetmi, ale napriek týmto, pre mňa nedostatkom, som im vzal fotoaparátom dušu a skončili vo foto-archíve, rovnako ako mnoho iných ďalších rastlín z okolia i vnútra národného parku Paposo.

Neznáma Alstroemeria cv. z anglickej záhrady.

Neznáma Alstroemeria cv. z anglickej záhrady.

Na záver, pre porovnanie, pripájam ešte záber z terajšej jesene – takto kvitne alstroméria v okrasnej záhradke kde v Anglicku žijem, hovie si v tieni Fatsia japonica, ktorá jej poskytuje ochranu aj pred tým skúpim miestnym slnkom. Je to podľa všetkého nejaký multihybrid (kultivar) a aj ju podľa slov majiteľa záhradky predávali len ako Alstroemeria cv.

A ešte upozornenie – niektorí ľudia môžu byť alergickí na šťavu z poranenej rastliny a na jej styk s pokožkou reagujú akútnou dermatitídou!

ZdieľaťShare on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestShare on LinkedIn
Translate »