Čili – 1

P9155031

Celé roky naše matky poznali len mletú červenú sladkú a pálivú papriku. Odvážnejšie občas siahli do gastronómie nášho južného suseda a vytiahli na rodinu prekvapenie v podobe ohnivej feferónky a predstierali, že nám tým v ústach pripravili hotové peklo. Chutilo, samozrejme, viac než fádne nebo sladkých jedál, ktoré sa rýchlo prejedia.

Potom sa v obchodoch zvaných Tuzex objavilo Tabasco, americká pálivá omáčka pomenovaná podľa rovnomenného mexického štátu a vlajkovej lode tamojšej ekonomiky – čili papričke tabasko. To už bol iný oheň a v mojej obľúbenej korenistej kuchyni nadlho No. 1. Vtedy som ešte netušil, že svet čili vyzerá inak a aj chutí inak.
Človek nemôže stále len lízať med cez sklo. To chce jazyk priamo do pohárika a ešte lepšie – celé telo niekam do Mexika. Stalo sa, a nie raz. Hneď prvé jedlo tam, deň po prílete, už nie však v hlavnom meste, som si vychutnal priamo na ulici v mestečku Metztitlan. Chcel som niečo typické – také, ako sú halušky u nás, a tak som si objednal kukuričnú tortilu plnenú mäsom a nejakou zeleninou. Hotový výrobok som si kúpil, ale jesť by som ho považoval za dobrodružstvo – stará indiánka si vyhrnula sukňu, na stehne rukou vyformovala z guľôčky cesta okrúhlu tortilu, nasucho ju opiekla na rozpálenom kameni, naplnila niečím neidentifikovateľným (nielen pre blížiacu sa noc), zrolovala… a podala mi ho so želaním dobrej chuti. V jej slovách síce nebol žiadny ironický podtón, ale napriek tomu, že som tortilu zaplatil, skončila v kríkoch niekde počas cesty do hotela. Jesť treba a preto som nabral odvahu asi ako Američan v Európe so súpisom nebezpečných krajín, potravín, tekutín – kde bolo vlastne všetko, a objednal som si u niečo lepšie vyzerajúceho podnikateľa v oblasti hot-dogov jeden z jeho produktov. Pridali sa ku mne aj moji priatelia, takže spolu to boli tri kusy. Rožok (jasné, že sladkastý – sme predsa v americkej zóne vplyvu) bol prekrojený v okamihu, párok z neho kusisko trčal na oboch koncoch, riadna dávka kečupu, majonézy, sladkej cibule a nakoniec čili. Bolo to jalapeňo – predavač pokrájal jeden riadny kus a až keď ho nasypal do môjho hot-dogu som pochopil, že to nebolo do všetkých troch. Hlad bol priveľký, predavač jedným okom pracoval a druhým ma neprestajne sledoval. Bolo jasné, že nemôžem nášmu národu urobiť hanbu – zahryzol som. V prvej chvíli som mal pocit, že mi tam v nestráženom momente vložil odistený granát. Siahal som po chladenom nápoji, ale predavač mi naznačil, že mám len dýchať. Vskutku to fungovalo – už pri treťom-štvrtom nádychu pálenie prešlo a z neznámeho dôvodu som sa tešil na ďalší „hryz“. Neuveriteľné, stal som sa závislým od čili na prvé zahryznutie, a to jalapeňo je na veľmi nízkom stupni v 10-stupňovej mexickej stupnici pálivosti papričiek. A na druhý deň ráno, pri hygiene začínajúcej hltom tequily, som objavil neočakávanú vlastnosť mexických čili, ktorej význam zdôrazňujem v poznámočke na záver.

Čítajte!

Poznámočka na záver – tieto mexické čili vás pália len raz – pri jedení.

Sem sa pozrite, ak máte záujem o semienka:

www.florina.sk/?page_id=72

 

 

ZdieľaťShare on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestShare on LinkedIn
Translate »