Čili – 2

P9155033

Niekto do seba tlačí cigarety, iný sa prelieva pivom, mojou závislosťou je čili. Nepotrebujem ani trávu aby som sa dostal do stavu blaženosti, ani pozerať televíziu či počúvať rozhlas. Keď mi je pridobre, kúpim si noviny… A hneď siahnem po nejakom recepte. Nanosil som si ich z Mexika množstvo – nikto vám ich však nedá len tak. Nemôžete prísť a povedať, že vám síce chutilo, ale doma si to chcete urobiť lepšie. To akosi nejde. Pre recepty musíte ísť na ulicu,  musíte mať oči otvorené, na tvári by vám mal pohrávať blažený úsmev.Odporúčam najskôr návštevu dedinských trhov – nie mestské artesanie, kde vám budú ponúkať čerstvo vykopané aztécke sošky a podľa predajcu ich len vy môžete zachrániť pred zlými vedcami, ručne tkané deky (odniekiaľ z Tchaj-wanu alebo Číny), obsidiánové šperky (čím len farbia to sklo na čierno?) a všeličo ďalšie, skutočne nepotrebné. Taký dedinský trh je plný ovocia, zeleniny, doma robených slamených sombrer, predavačov potravy z vozíkov v akých sa za našej mladosti predávala zmrzlina a špecialistov na chute – strážcov kôpok čili. Nikto netuší, koľko druhov ich v Mexiku v skutočnosti rastie. Mierne sa líšia od štátu k štátu, ale neraz aj od údolia k údoliu. Dostanete ich čerstvo odtrhnuté, sušené, celé i mleté, zavarené ako omáčku, údené, ale aj nakladané vcelku. Nie každé čili sa hodí na všetko – tie údené sú vynikajúce do fazuľových polievok a omáčok, čili árbol do zeleninových polievok a šalátov, jalapeňo skoro do všetkého. Z habaňera sa robia výhradne jemne mleté omáčky, aby sa dali dobre dávkovať (je to číslo 10 v 10-stupňovej stupnici pálivosti papričiek čili – dnes už neplatí, na trhu sú papričky s vyše 1 000 000 scovinových jednotiek – SJ), čili pequín na severe (na juhu sa volá tepín alebo tuxtla) sa výborne hodí k pečenému mäsu i rybe (sú to také mrňavé obranné granátiky vo veľkosti dvoch-troch zrniek ryže, či polovičky hrášku) a ak máte šťastie, nájdete aj čili „mirasielo“ – po španielsky sa to píše inak, ale je to jedno. Výsledok ochutnávky je rovnaký.
Ako vždy po 2-3 dňoch v prírode sa prichádzame osviežiť do mesta, okúpať sa tam a najesť. Ani teraz to nevyzerá na vybočenie z tradície. Avšak chuť na niečo riadne studené nás vháňa priamo do predajne s nealkom hneď pri vjazde do mestečka. Dávame si skvele vychladený broskyňový džús, keď nám tu oči padnú na malé okrúhle papričky, asi tak 8-9 milimetrové. Také ešte nemáme. Jasné, predavač je ukolísaný úspešným biznisom – 3 fľaše nealka, keď už vlastne zatváral, a preto nonšalantne odlamuje drevitú halúzku a podáva nám ju asi tak s desiatimi plodmi – od zelených cez žlté po červené. Naznačuje, ale akosi nenápadne, opatrnosť pri konzumácii a vyslovuje už spomenuté slovo mirasielo. Jeden z náš nedbá, vhadzuje do úst bobuľu, rozhryzie ju a víťazoslávne naznačí, že nestojí za veľa. To však len v zlomku sekundy, v tom druhom vydrapí akúsi fľašu z chladničky a leje ju do seba. Mal som pocit, že z neho vyrazila para, okolo neho rozkvitlo niečo blízke aure a na chvíľu vyzeral ako svätý. Tá paprička bola skutočným“ miracielom“ – v preklade to znamená vidieť nebo!
Vysiali sme si ju a rastie u nás dodnes aj zasadená priamo medzi inými paprikami v  záhrade.

Slúži na osvieženie chuti, ak trpíte pocitom, že máte v ústach akosi mŕtvo.

Sem sa pozrite, ak máte záujem o semienka:

www.florina.sk/?page_id=72

 

ZdieľaťShare on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestShare on LinkedIn
Translate »