Čili – 4

Zameriavam sa síce výhradne na latinskoamerické čili, ale nepohrdnem pri konzumácii ani tými z iných končín sveta. Tak sa ku mne dostala aj priemyselne vyrábaná čili omáčka z Veľkej Británie, ktorá zaujala moju mladšiu dcéru tým, že na nej hrdo trónil nápis „vyrobené z najpálivejších čili na svete – 1 040 000 scovinových jednotiek“. Toto, samozrejme, nie je dnes naozaj tá najpálivejšia veličina, ale omáčka zaujala… Pôvodne som si ju dávkoval, pre jej vysokú hustotu, namočením špáradla (do zubov) do nej a následným premiešaním v jedle odsúdenom na konzumáciu. Bolo to naozaj niečo „osviežujúce“, natoľko, že sa mi spotilo aj miesto, kde som mal v dávnej minulosti vlasy a dnes tam bolo vysoké čelo. Potom som zmenil postup a pridal som pár kvapiek priamo do jedla, ešte pri jeho varení. Asi som to nemal robiť. To, čo vyrazilo z hrnca ma donútilo na ústup z kuchyne – oči plné sĺz ako pri pozorovaní uplatňovania väčšiny v parlamente, hrdlo stiahnuté na hrúbku ceruzky, z ktorého nevychádzali artikulované zvuky, a keby aj, nedali by sa reprodukovať ani v tomto médiu. Dnešná téma však nemá byť o pálivosti čili, ale skôr o pestovaní. Takže poďme na to.Na výsev čili sa treba pripraviť už od decembra, a to získaním semien odrôd, o ktoré máte záujem. Potom nasleduje zhodnotenie pestovateľských priestorov, čo je dosť limitujúci faktor. Musíte mať k dispozícii jedno okno na juh a jedno na východ či západ. Na južnom okne sa všetko výsevom začne a až potom sa využijú aj ďalšie okná. Južné okno totiž prináša v štartovacej fáze viac svetla  a tepla od nízko položeného slnka. Pripravíme si substrát – najlepšie vhodný na výsevy zeleninových či kvetinových semien. Preparíme ho v 4-5 cm hrubej vrstve vo väčšom mikroténovom vrecúšku, asi tak 15 minút stačí. Ak by substrát bol príliš suchý, pred preparením ho pokropíme 2-3 lyžicami vody. Vrecúško nezauzlujeme, len voľne preložíme, aby mohla unikať para, inak po vytvorení tlaku máte v mikrovlnke parobombu a substrát po explózii po celej mikrovlnke. Po preparení vrecúško opatrne vyberieme (pozor, mimoriadne horúce) a dáme už otvorené vychladnúť a následne aj preschnúť. Keď vyschne, primiešame na na 4 diely substrátu jeden diel hrubšieho piesku (1-4 mm) a pridáme aj pomaly sa uvoľňujúce hnojivo, napr. osmocote. Substrátu si urobíme dostatok, podľa počtu odrôd a veľkostí porcií a vynásobíme dvomi – budeme totiž aj pikýrovať.

Pred koncom januára vysejeme po jednom semienku do sponu 4×4 cm do jamiek urobených koncom ceruzky. Substrát potrasieme, aby sa semienka zakryli, dobre navlhčíme a dáme na južné, slnečné okno. O 14-21 dní sú prvé klíčence vonku. Najskôr sú to dva špicaté klíčne listy a po krátkom čase sa medzi nimi vytvoria aj prvé pravé listy. Počkáme kým vyklíčia všetky semienka a necháme ich trochu podrásť a spevnieť. Musia získať tmavší odtieň zelenej. Dôležité je každodenne ich otáčať o 180°, aby rástli rovnomerne nahor. Kým nastane čas pikýrovania (prvého presádzania) uplynie asi mesiac. Nie je to však čas na leňošenie. Aby sme ešte aj my nezaťažovali prírodu, ktorá dostáva od ľudí pekne zabrať, pikýrovať budeme do takých papierových eko-črepníčkov. Vyrábam si ich pomocou plastovej rúrky s priemerom asi 5-6 cm, na ktorú namotám dlhý rez novín asi 60×10 cm (noviny si tak predĺžia svoj život, lebo nie je nič staršie ako včerajšie noviny a navyše niektorým novinám pomôžete tam, kam patria, na hnojisko dejín…), a to tak, aby asi 3 cm prečnievali za okraj rúrky. Ten okraj zahnem dovnútra rúrky a hotový črepníček stiahnem dolu. Nemá dno, ale to je ono. Vyberiem si vhodnú misku bez odtoku, aby sa mi tam zmestil očakávaný počet sadeničiek (viď snímku).

Eko-črepníčky ako priamo od výrobcu...

Eko-črepníčky ako priamo od výrobcu…

Črepníčky naplním do dvoch tretín zvyškom substrátu a začínam pikýrovať. Mladé čili ostrým drievkom podoberiem a jemne súčasne ťahám za listy – nikdy nie telo rastlinky, ktoré je hrozne krehké – nemali by ste cítiť žiadny odpor substrátu. Držiac mladú čili za lístky ju prenesiem do pripraveného črepníčka a opatrne zasypem jej koreň či korene suchým substrátom – nezatláčam ho, je v tejto chvíli len na fixovanie rastlinky v očakávanej polohe. Pracujeme rýchlo, aby sme misku mali hotovú čo najskôr a mohli pristúpiť k ďalšiemu kroku – päsťou kontrolovanou silou (nie ako v krčme na podčiarknutie argumentov) udrieme po stole tak, aby sa zatriasol aj suchý substrát (preto suchý!), ktorý sa dostane natesno ku korienkom. Potom presadené čili výdatne zalejeme vlažnou, skôr teplejšou vodou. Ak nie sú priveľmi slnečné dni, necháme presadené rastlinky na južnom okne, v opačnom prípade ich radšej presunieme na východné či západné okno. Vtedy je však lepšie udržiavať teplotu maximálne 20 °C, aby sa rastlinky príliš nevyťahovali za svetlom. Samozrejme,
každodenne otáčame misku o 180°. O ďalšie dva mesiace je čas na pomalé otužovanie – občas necháme prúdiť na mladé čili, už vysoké aj vyše 15 cm, chladnejší, ale primerane na apríl už vyhriaty vzduch, čo prispieva k spevneniu pletív rastlín. Ak máme balkón, o to lepšie.

Deň „D“ na výsadbu čili do záhrady, do voľnej pôdy alebo do veľkého črepníka či debničky, si vyberieme tak, aby už v žiadnom prípade nočné či denné teploty neklesli pod 12-15 °C. Novinový papier črepníčka stále dobre drží a ľahko sa sadenicou manipuluje. Jednoducho ju vložíme s neporušenými koreňmi do hriadky alebo črepníka, prisypeme ďalším substrátom, riadne pritlačíme a zalejeme.
Črepníček nemá dno a rastlinka sa rýchlo dostane koreňmi do nového bydliska. Odteraz je to už na prírode. Rastlina si sama loví slnečné žiarenie a my jej dodávame vodu, ak treba (čili je tiež len paprika, takže treba…). Snažíme sa nepožívať chémiu, ale ak to inak nejde, použite – vošky totiž nezaujíma váš potenciálne zdravý životný eko-štýl. Prvé čili sa objavia rýchlo, ale ich vývoj k zrelosti potom už nie je taký žiaduco rýchly, a napr. jalapeňosky najlepšie rastú v čase, keď začiatkom októbra začíname hľadať v skriniach teplejšie oblečenie. Ako všetko, aj toto je mimoriadne individuálne a záleží predovšetkým na lokálnych podmienkach či dokonca od mikropodmienok. Skúšku „dospelosti“ plodov robím zahryznutím do jedného z nich a až potom rabujem aj ostatné.

Poznámočka:
Nenechávajte si, ak nechcete byť tvorcom novej odrody, semienka z vlastnej produkcie. Môže sa vám stať, že niečo čo vyzerá ako chile árbol bude sladučké ako cukrík a veľká paprika pálivá ako pôda pod nohami utečenca. Ale skúsiť to môžete.

Sem sa pozrite, ak máte záujem o semienka:

www.florina.sk/?page_id=72

ZdieľaťShare on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestShare on LinkedIn
Translate »