Dahlia coccinea a D. campanulata, mexické krásavice

Cesty do Mexika za fotením kaktusov a iných sukulentov nie sú len o hnaním sa za všetkým čo má tŕne, ale, predtým občas, dnes skoro pravidlom aj o tom, pozerať sa na tamojšiu prírodu ako takú. Takže zaujmú nás aj vtáky, netopiere, pol kilogramové žaby, kojoty a aj iné rastlinstvo, vrátane stromovitých bursier či paliem. Jedna cesta z jesene roku 2009 bola však výnimočná. Prečo? Práve vďaka dvom dahliam z titulku.

Dahlia coccinea v mojej záhrade.

Dahlia coccinea v mojej záhrade.

Už sme sa vracali nabažení smerom z juhu do hlavného mesta Mexico, D. F., a ako to už býva, príroda nás vyhnala vyvenčiť sa po priebežnom občerstvovaní sa mexickým pivom. Zastali sme nad prudkým zrázom do rokliny skrytej v tieni severného svahu, kde sme našli nejaké agavy (asi Agave macroacantha) a nad nimi vädnúce listy a stonky niečoho, čo som identifikoval ako rod Dahlia sp. Rastliny v hustom poraste už boli bez kvetov, len kde-tu boli ešte suché kvetenstvá zväčša s vypadanými semenami. Predsa len mi nedalo a zopár som ich vydrolil – viditeľne to boli neopelené semená, len akési šupinky. Napriek tomu som si štipku z nich zobral – pre prípad…

Dahlia campanulata v Oaxace.

Dahlia campanulata v Oaxace.

Z druhou dahliou sme nemali taký problém uvidieť ju. Počas cesty autom vlhčím údolím v štáte Oaxaca (kúsok od dedinky Santa Maria Camotlan) sme za jazdy zbadali rozsiahle porasty kvitnúcich rastlín priamo pri ceste (tak blízko, že jedna zo fotografií vznikla fotením priamo z okna auta…). Samozrejme, zastali sme, a všetci nabudení ich krásou okamžite začali hľadať semená. Keďže však išlo o začiatok kvitnutia, po semenách ani stopy. Večná škoda!

Doma sa začalo hľadanie mien pre obe krásavice a trvalo mi niekoľko rokov nenástojčivého brázdenia webov, kým som sa nielen trochu zorientoval v mexickej časti rodu Dahlia (inak čeľaď Asteraceae), ale konečne som aj, myslím si, správne určil rastliny, z ktorých druhú mám len na fotografiách a tú prvú už aj pestujem.

Určil som ju ako Dahlia coccinea Cavanilles, má to byť najrozšírenejšia zo všetkých mexických dahlií, s kvetmi od červenej, cez pomarančovo-červenú po žltú až fialovú, rastúcimi na tenkých, dlhých pružných stonkách do výšky asi 150-180 cm. Tomuto popisu zodpovedajú rastliny, ktoré som si vypestoval ešte vlani zo semien – tri „prázdne“ šupinky predsa len aj po piatich rokoch mali v sebe ešte život a už v roku výsevu sa na jednej z nich vytvoril aj kvet. Tohto roku ich už boli desiatky, ale musím povedať, že som ešte nenašiel ani jediné semienko – opelený kvet trpí u nás nadmerným vlhkom a namiesto suchých semienok sa mení na mazľavú hmotu…

Rastlinu, ktorú mám len na fotografiách, sa mi takisto podarilo určiť, hoci pred podobnosť s inými dahliami z juhu Mexika s trochu väčším otáznikom – mala by to byť Dahlia campanulata Saar, Sørensen et Hjerting. Moje zápisky plne zodpovedajú popisu – rastlina dorastá až na výšku 250 centimetrov, má dlhé, zvončekovite usporiadané petály, ktoré môžu byť sfarbené od bielej až po ružovú a nakoniec fialovú. Bola by ta naozaj okrasa záhrady, keby sa mi ju podarilo získať – jej jednoduchá krása by určite vynikla viac, než dnes vedia poskytnúť nové a nové kultivary zaplavujúce trh. Človek však nemôže mať všetko.

ZdieľaťShare on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestShare on LinkedIn
Translate »