Delospermy – krásky z juhu Afriky

Ako ste si mnohí všimli, na dosť dlho som sa odmlčal. Nie, nemal som žiadnu krízu z písania, jednoducho som nebol tu – spolu s pár rovnako naladenými ľuďmi zo Slovenska, Česka Poľska a Ruska som odsprievodcoval trojtýždňovú cestu po národných parkoch Juhozápadu USA, teda po štátoch Kalifornia, Arizona, Nové Mexiko, Texas, Colorado, Utah a Nevada, a odjazdil vyše 9500 km po prírode, kam sa tak skoro nechystám… A po návrate domov ma čakala zbierka kaktusov, ktorá si vyžadovala toľko pozornosti, že na písanie už času nezostalo. Tak som aspoň fotil…

Jasné, celý skleník bol plný tisíckami uschnutých odkvitnutých kvetov, len kde-tu ešte niečo dokvitalo. O to viac ma potešili rastliny mimo skleníka, ktoré práve začínali kvitnúť, medzi ni mi aj táto Delosperma nubigenum (Schlechter) L. Bolus, ktorú som získal pred mnohými rokmi ako malú odnož spolu s inými mrazuvzdornými delospermami. Dnes je to, napriek trvalého drsnému odstraňovaniu výhonkov prerastajúcich okraj 25 cm misky, hustá, kompaktná rastlina, ktorá sa každoročne pokrýva postupne desiatkami púpavovitých (teda pampeliškovitých) kvetov a púta tak zaslúženú pozornosť. Mám ešte dva iné kultivary, ale keďže jeden z nich so sýtym fialovým a druhý s bledoružovým kvetom už mali svojich pätnásť minút slávny už za sebou, sa dnes do výberu pre článok nedostali a môžu sa o túto možnosť uchádzať znovu o rok. Delosperma nubigenum pochádza z Lesotha, a nájde sa j v provincii Qwa-Qwa v Juhoafrickej republike.

Delosperma nubigenum kvitne od konca apríla do polovice júla žltými púpavovitými kvetmi.

Delosperma nubigenum kvitne od konca apríla do polovice júla žltými púpavovitými alebo slamienkovitými kvetmi.

Lístky tejto delospermy sú hrubé, dužnaté (teda sukulentné), umiestnené na výhonkoch, ktoré sa každoročne predlžujú asi o 10 cm (preto ten „výchovný rez“), prerastajú do vedľajších črepníkov a tam sa snažia zakoreniť. Počas celého leta ich mám na plnom slnku a zalievam ich len vtedy, keď neprší dlhšie než dva týždne a sú už dosť vytrápené vysokými teplotami. Na zimu ich ničím nezakrývam, nechám ich jednoducho na mieste kde boli počas leta. Počas jesene stratia časť vody, mierne zavädnú, tak prečkajú zimu a na jar spolu s prvými slnečnými lúčmi a vlahou z roztopeného snehu sa naštartujú do novej sezóny. Skvelá, odolná trvalka vhodná na skalku ale aj do mobilnej zelene – nerobí je problém ani vegetácia na slnkom rozpálenom balkóne či terase, len vtedy vyžadujú trochu viac vlahy a aspoň 1-2-krát pridať do zálievky aj hnojivo. Kvety sú žlté, majú asi 2,5-3 cm v priemere a na rastline vydržia sa od objavenia sa prvého aj mesiac-dva. Priťahujú nielen oči pestovateľa, ale podľa intenzívneho bzukotu aj včely či iný hmyz. Napriek ich aktivite som ešte nikdy nenašiel na mojej rastline žiadny plod, chcelo by to asi nájsť jej vhodného partnera či partnerku.

Zatiaľ sa k tomu nemám, problémy s udržaním rastliny v rozumných rozmeroch by sa určite znásobili – pestovatelia vedia, že sa skvele množí aj samovýsevom a nebol by som rád, keby som svoju delospermu musel časom začať považovať za otravnú burinu. Stačí mi pýr a loboda…

ZdieľaťShare on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestShare on LinkedIn
Translate »