Eschscholzia californica Cham.

Už pár dní tu v stredozemí Anglicka hreje cez deň zubaté slnko, aby v noci bola o to väčšia zima. Ráno, hneď po zubnej kefke, človek berie do ruky škrabku a bojuje s námrazou na oknách auta – skoro nevídané! Pri pohľade na žltkasté slnko som si spomenul na iné „slniečko“, to kalifornské, nie však to, čo tam praží počas letných mesiacov. Mám na mysli „kalifornské slniečko“ – čo je jedno z mien, ktoré prischli tamojšiemu maku Eschscholzia californica. Aj tie ďalšie pomenovania vyjadrujú pocity ľudí, ktorí sa ním stretajú v prírode alebo doma v okrasnej záhradke – kalifornský máčik, zlatý mak, šálka zlata. To nie je všetko – popularita tohto zástupcu čeľade Papaveraceae (26 rodov a asi 420 druhov!) zašla tak ďaleko, že sa stal oficiálnym štátnym kvetom Kalifornie… U nás je najznámejším menom slncovka kalifornská.

Eschscholzia californica akú najčastejšie pestujeme u nás.

Eschscholzia californica akú najčastejšie pestujeme u nás.

Trochu odlišne sfarbený kvet so sýtejším stredom.Nerastie však len tam – možno ho nájsť aj v susednej Arizone a aj ďalej na juh v Mexiku, predovšetkým v jeho severnej a západnej časti, viac ku Karibiku. Keďže sa vyskytuje naozaj na veľkom území, z toho vyplýva aj fakt, že vyše desať botanikov sa rozhodlo hľadať odlišnosti a našlo ich – dnes jestvujú popisy desiatich či jedenástich variet a poddruhov (subspecies), medzi inými je tam aj často ako samostatný druh uvádzaná Eschscholtzia mexicana – aj ja som mal takto pôvodne označené všetky fotografie získané asi na piatich miestach, kde som ju našiel v Mexiku. A ešte jeden fakt – v tomto roku uplynie 195 rokov od popisu tejto krásky medzi letničkami – v Horae Physicae Berolinensis (r. 1820).

Rafael Matriz, SLP - Eschscholzia californica zo Rafael Matriz, San Luis Potosí, Mexiko.

Rafael Matriz, SLP – Eschscholzia californica zo Rafael Matriz, San Luis Potosí, Mexiko – viditeľne odlišná farba kvetu od tej, aká sa pestuje u nás.

Eschscholzia californica, Santa Rosa - Cienega del Toro, Nuevo León, Mexiko.

Eschscholzia californica, Santa Rosa – Cienega del Toro, Nuevo León, Mexiko.

Prvé semienka som získal od mexického roľníka, ktorému zdobili okolie domčeka asi pred pätnástimi rokmi netušiac, že je to mak. Zrnká boli asi 1 mm veľké, okrúhle a to, z čoho som ich vyberal, veru vôbec nevyzeralo ako makovica, skôr ako zmenšený struk fazule a aj sa tak po usušení delil na dve časti. Vysial som ich do črepníka, kde bez problémov vyklíčili, ale problém nastal pri presádzaní – rastliny chradli, chradli až dochradli. Bolo jasné, že musím siahnuť po literatúre. Až z nej vyplynulo, že som sial jeden z desiatok rodov, ktoré patria medzi „makovité“, a tie, ako je známe, presádzanie, pri ktorom vždy dôjde k poškodeniu koreňov, neznášajú. Našťastie som nevysial všetko, a tak som zvyšok semien opäť rozdelil na dve časti a jednu z nich hneď vysial, hoci už bol júl. Už koncom augusta sa objavili prvé kvety a septembri som našiel len popraskané plody – zo zberu semien nebolo nič. Keď som však čistil záhony pred nastávajúcou zimou, pod usychajúcimi „dospelcami“ som našiel asi 2 cm v priemere veľké semenáčiky kalifornského maku, s ktorými som sa vopred rozlúčil – jari sa iste nedožijú! Nestalo sa tak, podstatná väčšina z nich zimu prežila – všetky tie, ktoré boli naozaj malé, maximálne s dvomi-štyrmi pravými listami. Tie väčšie sa jari nedočkali.

Ďalší rok som už bol prezieravejší, prvé odkvitnuté kvety som si označil kúskom látky a dával som pozor ako zrejú. Keď sa zelená začala meniť na sivasto-zelenú, a plody stratili lesk, obral som ich (pre istotu, aby som mal čo vysievať zase o rok) a dal do papierového vrecúška, kde vyschli a s hlasným prasknutím vymrštili do jeho vnútra dozreté semená. Dnes už ich pestuje odo mňa celé široké okolie. Ani u mňa už nie sú len na pôvodnom mieste, ale asi aj vďaka operencom rastú všade tam, kde si sadli a zbavili sa tam výsledkov trávenia.

Časom som si zohnal aj kultúrne semená, často ponúkané, dokonca v širokej palete farieb, síce skôr pastelových než nejakých výrazných, ale nezaujali ma. Dopadli u mňa rovnako ako slnečnice s hnedými okvetnými lístkami, akosi mi to nešlo s nimi dokopy. A ako by sa volal napríklad populárny zlatý dážď/zlatovka – forsythia (inak patriaca do čeľade Oleaceae – olivovitých), keby ho niekto mal s červeným kvetom? Takže, aby som si zachoval len tú peknú žltú, ktorú môžete vidieť na priložených snímkach, dôslednej som vyhadzoval rastliny so smotanovými kvetmi či dokonca skoro s bielymi, aby mi nerobili v genofonde neporiadok… Dnes sa u mňa tieto farebné odtiene vyskytujú len zriedka a tak každoročne naraz aj stovky malých kalifornských máčikov robia dobré meno tomuto kvitnúcemu nezmaru.

Argemone mexicana, Joyas de Bocacelly - Lampacitos, Nuevo León, Mexiko.

Argemone mexicana, Joyas de Bocacelly – Lampacitos, Nuevo León, Mexiko.

 Argemone sp., na ceste do Zimapánu, Hidalgo, Mexiko.

Argemone sp., na ceste do Zimapánu, Hidalgo, Mexiko.

Počas potuliek po Juhozápade USA a aj Mexiku som vďaka jednej skvelej monografii o makoch, ktorú som si kúpil v jednom z tamojších národných parkov prišiel na to, že sa často pohybujem v prostredí, ktoré makom praje. Je ich tam hneď niekoľko rodov, z ktorých ma najviac zaujal bodliakovito vyzerajúci s bielymi alebo jasne žltými kvetmi. Ten žlto kvitnúci sa mi podarilo určiť ako Argemone mexicana, bielokvitnúci si na meno musí počkať. Vysial som si zopár semien, aj opakovane, ale zatiaľ bez úspechu. Tamojšie slnko zahnalo semienka do takej dormancie, ktorú neviem prelomiť a aj preto sa na ďalšieho zástupcu makovitých v záhradke pozerám zatiaľ skepticky. Asi skúsim semienka nasucho obrúsiť, potom nechať vo vlhku, tak nejako. A ak ani to nepomôže, príde na rad peroxid vodíka – pár minút by mohlo pomôcť, ako to mám vyskúšané pri veľkých a ťažko klíčivých semenách kaktusov. Keď nič iné, budú zo semien aspoň platinovo-blonďavé semienka.

Argemone sp., Zimapán, Hidalgo, Mexiko.

Argemone sp., Zimapán, Hidalgo, Mexiko.

ZdieľaťShare on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestShare on LinkedIn
Translate »