Fritillaria imperialis L. – kráľovská korunka v plebejskej záhrade

Všetci vedia, že skoro na jar nás príroda obdarúva nielen kvetmi tradičných snežienok a bledúľ, nedávno tu spomenutých čemeríc, ale aj inými kvetmi, ktoré sa už stali trvalými okrasami našich záhrad – teda nielen záhrad kráľov… a im podobných! Roky-rokúce ju mám aj ja. Dlho som jej hľadal miesto, kde by nezanikla medzi inými trvalkami, kým dostala miesto tesne pod terasou, chránená od severu kosodrevinou, medzi prvosienkami a sempervivami, zimozeleňou a narcismi. Blízko k miestu popoludňajšieho posedávania, aby bola pekne na očiach. Chvíľu bola v ohrození – ale nový chodník ju nakoniec obišiel a posunul sa kúsok ďalej od domu, kde o niečo ukrojil z trávnika.

Fritillaria imperialis L. - krástko pred otvorením kvetov.

Fritillaria imperialis L. – krástko pred otvorením kvetov.

Táto zima bola asi dosť priaznivá – kým iné roky sa pompézne kvety objavovali až v prvej dekáde apríla, tohto roku sa prvé otvorili už koncom marca. A keďže vyrastajú z nerovnako dospelých či veľkých cibúľ, rozkvitajú postupne, čím sa obdobie ich kvitnutia predĺži možno aj na 2-3 týždne.

Horné kvety sú už otvorené, menšia cibuľa sa na kvitnutie len pripravuje.

Horné kvety sú už otvorené, menšia cibuľa sa na kvitnutie len pripravuje.

Mojich niekoľko rastlín si hovie v klasickej záhradnej zemine, do ktorej som pri sadení primiešal asi 1/3 jemnejšieho štrku (asi tak 2-5 mm) a ako štartovné som pod vrstvu zeminy pod cibuľami pridal aj dobre vyzretý kompost, aby z čoho mala čerpať živiny. Ako väčšina cibuľovín neznáša čerstvý a ani rozložený hnoj, tak som sa tomuto vyhol aj ja. Každoročne na jar prisýpam do hornej vrstvy zeminy trochu polročného hnojiva (typu osmocote) a dodržiavam radu, ktorú som dostal spolu s prvou cibuľou – nepresádzať! Presádzanie totiž odďaľuje kvitnutie – nie o týždeň-dva, ako som si pôvodne myslel, ale zväčša až o rok. Odkedy toto dodržiavam, moje rastliny kvitnú každý rok a vytvárajú čoraz väčší trs. Je zrejmé, že niečo z ich najbližšieho okolia bude musieť ísť časom preč. Už mám aj kandidátov – bude to niekoľko farebných foriem sempervív, ktoré sú nenásytným spotrebiteľom miesta a bez problémov vytláčajú zo svojho okolia menej agresívne rastliny. Počas rokov pestovania som na rastlinách nenašiel živočíšneho škodcu a ani stopy po nejakom ochorení, čím sa kráľovská korunka zaradila medzi také bezproblémové rastliny akými sú všetky formy narcisov, i tie, čo Angličania nazývajú daffodily.

Ešte raz.

Ešte raz.

Keď už sme pri tom Anglicku… Práve počas môjho prvého dlhodobého pobytu tam som sa rozhodol, že v tejto krajine záhradkárov si pozháňam všetku dostupnú literatúru o rastlinách, ktoré pestujem a ktoré plánujem pestovať. V tom čase som ešte nemal ani jediného zástupcu rodu Fritillaria, čo ma neodradilo od možnosti kúpiť si neveľkú, ale skvelú monografiu venovanú tomuto rodu (Jefferson-Brown, M., Pratt, K.: The Gardener’s Guide to Growing Fritillaries. David end Charles Publishers, Newton Abbot; Timber Press Postland, Oregon. 1997). Na 160 stranách nájde aj ten najnáročnejší pestovateľ všetko čo potrebuje vedieť o pôvode, botanickom zaradení, druhoch a synonymných pomenovaniach, ale aj o vtedy dostupných kultivaroch… Skvelé, skvelé, skvelé – nedám knihu z ruky ani zanič! Inšpirujúci kus literatúry, ktorý mi už dávnejšie vsadil chrobáka do hlavy – druhov, variet, foriem či kultivarov je niekoľko sto, takže bude čím dopĺňať fritilariovitý kútik, ak jedného dňa, po pár rokoch v dôchodku dospejem.

Pohľad naozaj z blízka.

Pohľad naozaj z blízka.

Ani jeden z ďalších druhov sa krásou a veľkosťou a aj farebnosťou kvetov nevyrovná F. imperialis, čo však nemôže byť kritériom pri rozhodovaní sa o tom, čo plánujem najbližšie získať. Už mám v zameriavači žlto a temne (skoro do hneda) sfarbené kultivary kráľovskej korunky. Najbližšie k získaniu som mal na jednom z petrohradských kvetinových trhov, kde sa mi ich snažila nanútiť šikovná gruzínska trhovkyňa. Už ma aj skoro zlomila, spomenul som si však na ruské kontroly batožiny na letiskách a nechcel som riskovať komunikáciu o výške nejakého úplatku, tak som to vzdal. Žlté som už videl aj u nás, ale v tom čase som mal už iné preferencie – pásol som po zaujímavých ľaliách a ružiach. Potom som však narazil na informáciu o F. pinardii, druhu s mimoriadne tmavým kvetom z Turecka (má však aj kvety modro-žlté!) a fritilarie sa vrátili do centra mojej pozornosti.

Výsev - klíčence fritilarie teraz na jar - vysial som ich koncom júna 2014, občas zalial, nechal zapadnúť snehom a keď zišiel posledný, objavili sa desiatky mladých rastliniek.

Výsev – klíčence fritilarie teraz na jar – vysial som ich koncom júna 2014, občas zalial, nechal zapadnúť snehom a keď zišiel posledný, objavili sa desiatky mladých rastliniek.

Možno to len uniklo mojej pozornosti, ale nenašiel som skupinu, ktorá by sa venovala pestovaniu a šíreniu práve rodu Fritillaria. Možno aj preto je ponuka iných druhov či kultivarov slabá a vlastne skoro všetci poznáme len F. imperialis. Na druhej strane – tento druh si našu pozornosť naozaj zaslúži – aj plebejskú záhradu na čas kvitnutia premení naozaj na kráľovskú.

ZdieľaťShare on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestShare on LinkedIn
Translate »