Haemanthus albiflos Jacquín

Je to už 217 rokov, čo táto juhoafrická cibuľovina z čeľade Amaryllidacee dostala svoje meno (vo Pl. Rar. Hort. Schoenbr. 1:31/1797/) a zhodou okolností prvá rastlina tohto druhu sa ocitla v mojej zbierke presne pred 30 rokmi. Bolo to krátko po tom, čo búrku záujmu o iné sukulenty než o kaktusy rozpútalo rozšírené vydanie vtedajšieho slovenského časopisu Kaktusy Sukulenty (z r. 1986). Aj u mňa sa zrazu „zozelenelo“ – okrem Haemanthus albiflos som vtedy získal aj Bowiea volubilis, Pachypodium lamerei a všeličo iné, napr. aj mnoho kúskov z čeľade Asclepiadaceae…, vtedy samé vzácnosti.

Haemanthus albiflos, kým bola rastlina  ešte u Alaina.

Haemanthus albiflos, kým bola rastlina ešte u Alaina.

Postupom času sa mnohé vtedajšie kusy zo zbierky vytratili, ale H. albiflos nie. Je to totiž skoro nezničiteľná rastlina. Vydrží aj veľa vody a aj jej dlhodobý nedostatok, vraj sa dá zničiť len mrazom alebo ohňom, čo som však osobne nevyskúšal. Dá sa jej zbaviť aj darovaním, čo som roky robil a nasadil ju do zbierok mnohých aj ortodoxných kaktusárov. Aj jedna z rastlín na snímke je darom – dostal som ju pod iným menom, ako Haemanthus paucifolius od Alaina Geffroy-Lemoina z Laize la Ville, Francúzsko, kam ma cesty niekoľkokrát zaviedli a odchádzal som odtiaľ vždy bohatší o niekoľko nových kúskov. Aj H. paucifolius som sa potešil a doma som hneď začal pátrať, čo to môže byť, lebo len tak z hlavy som si nepamätal (medzi skoro 200 druhmi rodu), kam by som ju mal zaradiť. Mal som dobré tušenie – toto meno neexistovalo, ale našiel som odkaz, že by to mohol byť druh rodu Scadoxus (S. albiflos) – čo sa ukázalo tiež ako slepá ulička, lebo k popisu takéhoto mena nedošlo.

Tak som sa napichol na skupinu priateľov juhoafrických cibuľovín a pár minút po mojej otázke priloženej k tejto snímke som dostal mnoho odpovedí – je to H. albiflos, hoci trochu zvláštny – stopka kvetu je pokrytá chĺpkami, ale jednoznačne je to albiflos. Konečne jasno! K rastline som mohol priradiť menovku a dať ju na lepšie miesto v skleníku – teda viacej do tieňa, dostala väčší črepník a výživnejší substrát. Moja rastlina je síce menšia než táto u Alaina, ale verím, že časom sa k podobe jeho rastlín dopracuje. Je to totiž trvalka, ktorá si dáva načas – najskôr sa zväčšuje samotná cibuľa, potom začne vytvárať dcérske cibuľky a aj kvitnúť takýmito štetcami (jedno z ľudových mien je „paintbrush – teda štetec) a nakoniec sa po odkvitnutí objavia asi 5-7 mm veľké, skoro pomarančové bobule, z ktorých už prvú jar po vysiatí vyrastie jeden list ako máva pažitka a potom to už ide dokola. Aspoň budete mať čo darovať. Ak sa preto dostanete k nejakej rastline H. albiflos, neohŕňajte nosom, bude vás tešiť celé roky. Albiflos znamená bielokvetý, ale jestvujú aj inak sfarbené kvety, ako napr. H. katherinae s červeným a podstatne väčším kvetom.

ZdieľaťShare on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestShare on LinkedIn
Translate »