Heirloom alebo F1? A ako na to…

Častokrát, keď niekde spomeniem, že radšej mám rajčiny zo semien od suseda či susedy, než priemyselne produkované výpestky, neraz hrdo označené ako „z F1-tky“, vidím spýtavé pohľady, či som úplne v poriadku… Od chvíle, keď som sa začal intenzívnejšie zaujímať o problematiku zachovania genetického dedičstva ukrytého vo voľne – prírodne opeľovaných sortách zeleniny či kvetov (jedno či letničiek alebo trvaliek), tých spýtavých pohľadov pribudlo, ale aj mojich argumentov prečo som za heirloom.

Na vševediacom webe som našiel nie niekoľko, ale hneď desiatky stránok, ktoré ma presvedčili ešte viac, že som sa postavil na tú správnejšiu stranu, hoci ani druhá strana sa nemusí hneď zavrhnúť – len si treba vybrať, prečo chcem alebo nechcem byť zástancom tradičných odrôd. Už som raz napísal (a nemám to z mojej hlavy), že dnešné sorty akejkoľvek zeleniny sú výsledkom 11 000 rokov trvajúceho vedomého šľachtenia stoviek generácií pestovateľov. A F1 sorty zo dňa na deň hrozili tým, že sa táto linka z minulosti do budúcnosti zrazu pretrhne. Prečo, jednoducho preto, lebo z F1 si semená síce môžete odložiť, ale len promile z nich bude mať podobné vlastnosti, aké by ste očakávali. Nasledovný text vznikol spracovaním niekoľkých parciálnych príspevkov z dvoch webov – odporúčam (http://www.burpee.com/; http://www.realseeds.co.uk/), ktoré sa produkcii a predaji heirloom semien zaoberajú. A nielen tým, na oboch týchto stránkach sa dajú nájsť aj ďalšie informácie, ktoré môžu každému neodmietajúcemu slovo permakultúra, pomôcť nájsť argumenty na presvedčenie seba samého, čo býva asi to najťažšie. Ísť vo vyjazdených koľajach je jednoduché – zmena bolí, alebo aspoň načas vyvoláva pochybnosti o správnosti urobeného kroku.

Najskôr pár slov k výrazu heirloom – heirloom zelenina, predovšetkým o tú nám ide, je taká zelenina, ktorá bola vyšľachtená zhruba do r. 1950 (alebo ešte lepšie, pred druhou svetovou vojnou), kedy nastal boom pestovania (predovšetkým veľkoplošného) zeleniny z hybridných (F1) osív. Aby sa tento trend posilnil, lobbysti za producentov semien dosiahli, že odkladanie si semien z vlastnej produkcie je v niektorých štátoch ilegálne (a ja trestané…), čo vo zvýšenej miere platí aj pre ich ďalšie šírenie. Základom heirloomu je, že ide vždy o open polinated (voľne, včelami či vetrom) opeľované rastliny, ktoré ponúkajú širšiu genetickú variabilitu a tým aj väčšiu šancu odolnosti voči zániku v prípade rozšírenia nejakej choroby či škodcov týchto rastlín. Ich charakteristikou je, že väčšina vami získaných semien bude mať vlastnosti rodičovskej rastliny, čo je kľúčové pre prežitie sorty ako takej. Príznačné je, že najskôr si význam heirloom (tiež niečo ako dedičstvo) rastlín uvedomili malí pestovatelia na severoamerickom kontinente a dnes už majú nasledovníkov po celom svete, Európu a ani Slovensko nevynímajúc.

Kto by nemal rád rajčiny (niektorí ich jete ako rajčiaky a ďalší ako paradajky)? Sú vývesným štítom letných zelenín a malí pestovatelia sa dokážu aj do krvi prieť, koho plody sú krajšie, vyfarbenejšie, chutnejšie, šťavnatejšie, voňavejšie… Pestovatelia rajčín F1 s tým problém nemajú – ich produkcia chutí (ak chutí) rovnako, vyzerá rovnako – preto je jedno, aký z ich plodov si v supermarkete vyberiete (máte to ako u Henryho Forda v jeho .začiatkoch – môžete si vybrať akúkoľvek farbu auta, ak bude čierna…). Vaša rajčina môže byť zelená, žltá, biela, skoro čierna, fialová, pruhovaná – na pultoch obchodov sa ponuka zužuje na unifikovanú červenú a občas tú žltú. Môže byť okrúhla, alebo plochá ako torta, vajcovitá, paprikovitá, s hmotnosťou od pár gramov po vyše kilogram, hladká aj vráskavá – čo len chcete. A s takou komplexnou paletou chutí, akú určite v oddelení zeleniny nikde nenájdete.

Nie je jedno, aká rajčina skončí na chutnej pizze...

Nie je jedno, aká rajčina skončí na chutnej pizze…

Netreba sa hneď domnievať, že všetky heirloom odrody sú len od neznámych pestovateľov z dávnej minulosti. Mnohé z nich vznikli v semenárskych podnikoch s vyše storočnou (dvestoročnou) tradíciou, boli v ich katalógoch (Vilmorin – r. 1743, Burpee – r 1876…) a dodnes si tieto odrody záhradkári opatrujú ako oko v hlave.

Môžete si položiť otázku – ak sú heirloom odrody také skvelé – prečo nie je všetka zelenina heirloom? Poporiadku! Veľkoproducenti potrebovali ľahšie prepraviteľné, ľahšie pestovateľné (s menšími nárokmi na ľudskú prácu) a tým viac ziskové odrody – a niekde na poslednom mieste sa zaujímali o ich chuť či vôňu. F1 odrody sú šľachtené v prvom rade na odolnosť voči škodcom a chorobám, voči nedostatku dostupnej vody, na pestovanie v zasolených pôdach, alebo tak, aby zniesli aj ošetrovanie novými agresívnymi chemikáliami, ktoré by staré odrody bez problémov zahubili. F1 musia mať vysoké výnosy – taká populárna odroda, ako rajčina Brandywine má síce skvelú chuť, ale výnosy nie sú nijako veľké – takýto luxus si veľkopestovateľ nemôže dovoliť, že… Každá rastlina musí vydať zo seba všetko, čo sa len dá!

F1 plody rajčín sú ako jedna – ako z výrobného pásu. Veľkopestovatelia sú presvedčení, že všelijako tvarované plody sú nepredajné – rovnaká farba, rovnaký tvar, rovnaká veľkosť… A takéto semená začali semenárstva ponúkať aj malopestovateľom, a mnohých tým aj získali.

F1 plody rajčín, pretože sú ako jeden, sa ľahko balia a ľahko prepravujú. V tej prvej generácii sú životaschopnejšie, rýchlejšie rastú a prinášajú viac plodov – ale semená si z nich neodložíte a ste závislí od ich producenta, či ich a za akú cenu dodá na trh aj o rok. S heirloom semenami toto nehrozí. Mnohé zo semien rajčín F1 sú už determinátne – ukončia rast a plody dozrú naraz, netreba sa vracať na pole pre druhý zber, či ďalšie. Zase zisk!

Dnes stojí pred malopestovateľmi otázka: Vyberiem si heirloom alebo F1-tku? A táto otázka ich aj rozdeľuje, polarizuje.

Časť malopestovateľov, ktorá chce byť nezávislá od semenárskych gigantov (tie by najradšej predávali len jeden druh osiva pre každú zeleninu – to by boli výnosy, keby sa nemuseli zaoberať šľachtením nových hybridov…), nehľadí na vynaloženú námahu a čas strávený pri ich pestovaní – ide im len o chuť a skutočnú kvalitu. Okrem toho si akosi nejasne uvedomujú svoju zodpovednosť za uchovanie genetickej variability, vedia, že im to prinesie nové a nové chute plodov z ich záhrad, ale naopak uchová tie, na ktoré sú zvyknutí a očakávajú ich.

Druhá časť pestovateľov je však zameraná na produkciu, ktorú jej sľubuje text na druhej strane balíčka so semenami. Chcú veľa plodov a na chuť už nehľadia – zväčša neskončia na ich stoloch, takže čo.

A ešte je tretia skupina – niečo medzi prvou a druhou, pestujú heirloom odrody aj F1-tky. Tie prvé pre chuť na ktorú sú zvyknutí, tie hybridné pre istotu produkcie…

Takže, zaraďte sa!

Kým to veľká matka z Bruselu nezakáže, a chcete byť sebestační od jej rozmarov (a jej ústretovosti voči tlaku lobbystov), ponúkam overený návod, ako si odložiť z heirloom odrôd semená pre budúcu sezónu. Nemusia to byť len „značkové“, tie so známym menom, ale aj také, jednoducho povedané „susedské“, keď viete, že vám chutia a susedia sú tiež s nimi spokojní, inak by ich nepestovali.

Rajčiny sú zväčša odolné voči neúmyselnému kríženiu. Len pár odrôd sa môže krížiť s inými odrodami (najčastejšie sú to obrie, tzv. beefsteak rajčiny), ostatné majú tak usporiadané kvety, že hmyz nemá šancu opeliť ich, rastlina sa opelí vlastným peľom z blízkosti krátkej a skrytej blizny.

Takže ako na to?

Plody musia byť dokonale zrelé. Píšem plody, lebo je lepšie z každej rastliny zobrať po jednom plode, než všetky z jednej, aby ste do ďalšej generácie preniesli čo najširšiu genetickú výbavu toho, čo vlastne pestujete. Plody prekrojte v najširšom mieste a vytlačte (vyberte lyžičkou) semená do skleneného pohára či porcelánovej misky. Potrebujeme totiž odstrániť zo semien fermentáciou akúsi želatinu (gel), ktorá obaľuje každé semienko. Fermentácia to urobí za pár dní a súčasne zahubí aj väčšinu možných ochorení, ktoré môžu byť príčinou neskoršieho neúspechu. Aby ste to dosiahli, umiestnite pohár so semenami na 3 dni na teplé miesto a aspoň dvakrát denne jeho obsah dobre premiešajte. Vytvorí sa kalná kvapalina a začne „rozvoniavať“. Po troch dňoch pridajte dostatok vody (alebo vlejte do väčšej nádoby s vodou…) a nechajte odstáť. Dobré, kvalitné semená, klesnú na dno, to čo pláva na vrchu – zvyšky z plodov a neklíčivé semená, opatrne zlejte. Opakujte aspoň dvakrát. Zvyšné semená dajte do sitka a dôkladne ich preperte pod tečúcou (studenou) vodou. Potom sa snažte vytriasť zo sitka čo najviac vody, uľahčí to sušenie. Semená rozložte na nepriľnavý povrch veľkého porcelánového taniera, ja používam aj teflónový papier na pečenie (semená totiž majú tendenciu prilepiť sa o čokoľvek, takže na obyčajnom papieri to radšej neskúšajte). Sušte na teplom (nie na horúcom) mieste, nie na priamom slnku. Keď sú už semená dostatočne suché (na pohľad sa zježia), zhrňte ich, dajte do papierového vrecúška, zavrite to skleneného (s tesným uzáverom) pohára – napr. zaváraninového, a dajte na najchladnejšie miesto (napr. suchá pivnica, chladnička), kde vám vydržia minimálne štyri roky. Keď takto spracujete viac plodov, určite si uchováte dobrý mix toho, čo máte na záhradke a tie semená, ktoré nebudete potrebovať, ponúknite susedom či v seedscircle – teda v okruhu rovnako zameraných záujemcov o heirloom semienka (príkladov a možností je na internete dosť, aj u nás).

A ešte dôležitá poznámka – urobte tak každý rok! A poháre týmto rokom aj označte – čo nie je napísané, ani tá najchutnejšie rajčina nepripomenie.

ZdieľaťShare on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestShare on LinkedIn
Translate »