Hemerocallis fulva (L.) L. ‘Blackberry Candy’

Je to už pár dní, čo som likvidoval v rozrastajúcich sa trsoch ľalioviek suché stonky kvetov a hľadal medzi nimi plody na tých rastlinách, ktoré som si vybral pre svoje výsevné pokusy. Na niekoľkých správne pomenovaných som nenašiel nič, ale staré kultivary, s rozdielnou stavbou a farbou kvetov nesklamali – asi tridsať-štyridsať semienok skončí vo výsevnom substráte a o pár rokov zistím, či to malo význam… Rastlina z názvu príspevku však medzi vyššie spomenutými nebola.

Ľaliovka Blackberry Candy - pastva pre oči.

Ľaliovka Blackberry Candy – pastva pre oči.

Kultivar Blackberry Candy (Hemerocallis fulva (L.) L. – ľaliovka červenkastá) som získal t.r. na jar spolu s ďalšími pre mňa novinkami. Niežeby som sa chcel celkom preorientovať na pestovanie ľalioviek, jednoducho som do ich záhona potreboval „svieži vietor“, niečo čo by ho oživilo, spestrilo – vybral som si totiž kultivary vyššie kvetom aj nižšie, so širšími a dlhšími, ale aj kratšími a užšími listami, kvety farebne výrazné, ale aj klasické s výrazným okom v strede, zriasené viac i menej. Všetky dostali miesto v okolí veľkého skleníka pre kaktusy a tak sa dnes (myslím v čase plnej vegetácie) jeho betónové základy topia v zeleni a zasklenie akoby vychádzalo priamo spomedzi kvetov. Občas sa jednoducho „zadarí“.

Aj takáto sýta farba bezmenného kultivaru má niečo do seba.

Aj takáto sýta farba bezmenného kultivaru má niečo do seba.

Dnes ešte pretrvávajú listy rastlín, ale aj tie krátko po prvých mrazoch poľahnú. Je to správny čas opäť sa ponoriť do katalógov firiem alebo začať otravovať známych, kde sme niečo čo nemáme videli, využijúc ich jesenným chladom oslabené organizmy a vyraziť z nich prísľub nezištného darovania kúska podzemku, ktorý časom môžeme „posunúť“ ďalej. Alebo, ak už máme všetko čo sme chceli, alebo nemáme dosť nového voľného priestoru, sa môžeme ponoriť do literatúry, kde sa nám môže stať, že sa nadchneme pre niečo nové (ale, samozrejme, ľaliovky neopustíme, ani irisy, ani pravé astry, ani pivonky – predsa len kvety v záhrade nie sú pre mňa spotrebným tovarom, ktorý vymieňam podľa vrtošivého vetra módy…). U mňa sa ľaliovky tejto situácie obávať nemusia, už dnes viem, kam pôjdem hľadať ďalšie peknú kúsky, ale pekne postupne.

Túto odrodu volajú "Babičkina" a je azda v každej záhradke.

Túto odrodu volajú „Babičkina“ a je azda v každej záhradke.

Pestovanie je veľmi ľahké – sú to vytrvalé byliny odolné našim zimám. Neviem o tom, že by mali škodcov, netrpia plesňami či hubami (aj preto ich sadíme na slnečné miesta, kde najviac vynikne krása ich jednodenných kvetov – pre anglické meno daylily), dajú sa udržiavať na vybratom mieste (nie sú teda agresívne voči okolitému priestoru) a keď im doprajeme aj vlahu spojenú s výživou, kvitnú z jedného stvolu aj desiatkami kvetov. Sezóna ich kvitnutia trvá aj tri-štyri mesiace, neexistuje deň, aby sa vo väčšej skupine neobjavilo aspoň pár kvetov. Sú samočistiace, nemusíme teda prácne oberať suché kvety. Tie jednoducho veľmi rýchlo odpadnú a v pôde sa premenia na živiny.

Vpravo včerajší kvet - naozaj krátky život.

Vpravo včerajší kvet – naozaj krátky život.

A pre tých, ktorí majú radi, tak ako ja, vo všetkom jasno, ľaliovky patria do čeľade Hemerocallidaceae a prírodnú rastlinu Hemerocallis fulva (je veľa iných druhov ľalioviek, ktoré sa tiež záhradnícky využívajú) pre vedu objavil a popísal ešte Carl Linné v septembri 1762 vo svojej práci Species Plantarum, ed. 2 na strane 462. Kto neverí, nech tam beží… Lepšie by však urobil, ak by porozmýšľal, kam dá nejakú tú novinku, ak na jar príde to klasické záhradkárske pobláznenie a máme pocit, že v nej nič nemáme!

ZdieľaťShare on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestShare on LinkedIn
Translate »