Homo debilis n. n.

Ak máte chuť okamžite vyraziť smerom ku knižnici a hľadať v literatúre, akýže to druh človeka som zaradil do názvu príspevku, nechoďte, v žiadnej knihe ho nenájdete (preklad slova debilis nie je debil, ako by ste sa mohli domnievať – správne je „slabý“, teda v našom chápaní slabý duchom…). Výsledky jeho činnosti však áno. Nie, nie je tentokrát u nás, ale v ďalekom Chile, kde som spolu s priateľmi absolvoval skvelú výpravu za tamojšou sukulentnou flórou a prírodnými úkazmi nám takej vzdialenej krajiny z iného konca sveta. A hoc sme národov boli rôznych (Slovák, Česi, Poliaci a Rus), v jednom sme sa zhodli – hlupákom roka sa podľa nás jednoznačne stal niekto, koho výsledky činnosti sme našli v parku Zoologico de Piedras, teda v niečom, čo by sme mohli nazvať ako zoologická záhrada z kameňov.

Kamene majú pripomínať skamenelé živočíchy.

Kamene majú pripomínať skamenelé živočíchy.

OLYMPUS DIGITAL CAMERAKedysi, teda pred pár rokmi, tu bola len neoznačená zastávka na ceste č. 5 (Ruta 5) v smere na sever krajiny – každého vodiča len trochu pri vedomí, upútali nezvyčajné, veternou eróziou tvarované kamene, lákajúce nielen po poobzeraní sa, ale aj možnosťou vypustiť z tela prebytočné kvapaliny…

Copiapoa calderana v prirodzenom prostredí medzi kameňmi.

Copiapoa calderana v prirodzenom prostredí medzi kameňmi.

Našli sme vtedy rastliny z rodu Copiapoa (C. calderana), Pyrrhocactus sp. a Euphorbia lactiflua. Tak tomu bolo aj koncom januára t. r. Bonusom k zastávke bolo nielen vybudovanie rozsiahleho parkoviska s priestorom na odpočinok pod prístreškami, ale aj riadne označenie miesta tohto úkazu. Miesto síce hyzdili odpadky, ktoré ľudia radšej hádzali niekde na zem, ako by spravili niekoľko krokov k všade pripraveným odpadkovým košom (dokonca označenými na triedenie skla, papiera, plastov či kovov…). Odpadky všade po zemi naznačovali, že je pravdivé tvrdenie, „čo sa za mladi nenaučíš, na starobu to už nestihneš…“.

To však nebolo to najhoršie. Preliezli sme skoro všetky kamenné výstupy porozhadzované v sypkom piesku a našli sme mnoho kaktusov oboch rodov i euforbiu, a to vždy priamo v skalných štrbinách alebo na tesnom styku kameňa a piesku, tak, aby tie kamene poskytovali všetkým rastlinám oporu či trochu tieňa a navyše, husté ranné hmly vytvárajú na kameňoch trochu vlhkosti, ktorá stečením ku koreňom umožní ich prežívanie aj vtedy, ak neprší desaťročia, čo je v Chile na mnohých miestach skôr pravidlom ako výnimkou.

Spokojní s fotolovom sme sa poberali preč k autám (dlhá cesta pred nami…) sme sa vybrali priamo k nim, keď sme narazili na niečo, pri čom nám rozum zostal stáť! Niekto neznámy, práve ten, komu sme dali meno Homo debilis (meno ešte nie je právoplatné, chýba k nemu popis a kus uložený niekde v herbári…) si tam urobil obraz kvality svojej mysle a na priamom slnku, bez akejkoľvek ochrany, zasadil stovky kusov Copiapoa calderana pekne do riadkov, a možno za to ešte očakával pochvalu. Všetky rastliny boli plytko zasadené v čistom piesku, už aj čiastočne zasušené – dávam im tak rok a nebude po nich ani stopy. Slnko ich zaživa spáli a večný vietor ich buď zaveje pieskom alebo suché mŕtvoly odveje niekam do priehlbiny a zahladí tak stopy po jeho nezmyselnom čine. Ani jedna rastlina zo záhradky neznámeho snaživca sa určite ďalšieho roku nedožije. Nechápem – koľko úsilia ho muselo stáť vykopanie (či lepšie skôr povytŕhanie) rastlín z ich prirodzeného prostredia len preto, aby ich zničil. Rastliny medzi kameňmi majú korene dlhšie než pol metra a bez ich zničenia či vážneho poškodenia sa nedá vykopať ani jedna (neskúšali sme to, ale je to známy poznatok zachytený v literatúre). Čudujem sa, že pri pomerne aktívnej ochrane tamojšej prírody sa nad týmto zločinom proti nej ešte nikto nepozastavil. Možno aj preto, že na ploche asi 500 x 1000 m ľahko „záhradku skazy“ prehliadnete, lebo nie je priamo pri ceste. A pritom pri vstupe do skoro každého národného parku vám ochranárski nadšenci budú prízvukovať, aké ohrozené sú kaktusy a kopiapoy zvlášť a aký veľmi pozor máme dávať, aby sme ich nepoškodili, rovnako ako ich prirodzené životné prostredie. Dodržiavali sme to, ale asi sme boli jediní. Aj preto som rád, že nás nikto za Homo debilis vyhlásiť nemôže.

Záhradka skazy - dielo neznámeho "ochrancu", ktorý takto pripravil zánik stovkám kusov Copiapoa calderana.

Záhradka skazy – dielo neznámeho „ochrancu“, ktorý takto pripravil zánik stovkám kusov Copiapoa calderana.

ZdieľaťShare on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestShare on LinkedIn
Translate »