Real seeds – skutočné semená

Keď som si vlani začal objednávať počas pobytu vo Veľkej Británii semená zeleniny a kvetín (trvaliek i letničiek), narazil som medzi inými aj na ponuku firmy s menom z nadpisu – Real Seeds* (http://www.realseeds.co.uk/). „To je odvaha“, povedal som si, „tváriť sa, že len ja mám naozajstné semená…“ Potom som sa však začítal do ich ponuky a mnohých krátkych textov, ktorými boli prešpikované stránky ich vtedy (naposledy) tlačeného katalógu a začalo mi byť jasné, že niekto sformuloval do zmysluplnej podoby to, čo som podvedome cítil ako problém aj ja. Z objednávania semien v ten deň nebolo nič, najskôr som sa preklikal na všetky nimi spropagované stránky iných webov, prelúskal som oficiálny text, ktorým chcela naša milovaná soldateska v Bruseli predať dejiny „semenárstva“ pár firmám s nekonečným vplyvom a urobiť Európu (či skôr celý svet) závislou od ich podnikateľských rozmarov. Priznám sa, pri čítaní návrhu nariadenia, ktorý našťastie pre odpor verejnosti výhradne v západných krajinách neprešiel (rád by som vedel, čo robil vtedy náš minister poľnohospodárstva), som mal neraz červeno pred očami a chápal som lepšie toho naštvaného býka v španielskej corride.

O čo vlastne novým mocipánom išlo? Chceli zabezpečiť, že na trh, komerčný či ten malopestovateľský, by sa smeli dostať len semená, ktoré sú riadne (a za mastný poplatok) registrované, čo by si žiaden malý producent osiva nemohol nikdy dovoliť. Pre lepšie pochopenie – vrecúško semien, napr. kalerábu s menom XY, ktoré stojí sotva desiatky centov, by sme si mohli kúpiť len vtedy a pod týmto menom oficiálne, ak by jeho producent zaplatil registračný poplatok cca 3500,-€. Veľké firmy, ktoré majú v tomto biznise riadne dlhé prsty, s tým nemajú problém, ako som už minule spomenul, ich rozpočty neraz presahujú rozpočty niektorých štátov, takže pre ne je to kvapka v mori. Zoberme si však pestovateľa, ktorý vyprodukuje pár kilogramov miestnej, ale pomenovanej odrody, neraz lokálne veľmi populárnej – ten nemá šancu získať ani malú časť poplatku späť. Jasné, zanikne a s ním zmizne z trhu aj odroda skvele prosperujúca v miestnych podmienkach, lebo podľa všetkého tam vznikla alebo sa tam už desaťročia či storočia pestuje. Zaujímavé je, že za roky, čo tento problém narastal a Brusel sa ho snažil pretlačiť do života vlani tesne pred koncom roka, keď sú všetci zblbnutí nadchádzajúcimi akože vianocami a nezaregistrovali by ani koniec sveta, sa v našej tlači objavil len jeden-jediný príspevok v denníku, kde sa autor pozastavil nad tým, čo vlastne budeme jesť v budúcnosti, keď sú už dnes skoro všetky odrody zaregistrované ako duševné vlastníctvo niekoho a nepredávajú sa vlastne semená, ale licencia na ich výsev (ak kúpite semená pre sezónu napr. 2014 a neminiete ich všetky, v roku 2015 musíte znovu zaplatiť novú licenciu na výsev, aj keď ste žiadne nové semená už nezískali…). Toto sa vtedy netýkalo Európy, ale USA. Keďže je však známe, že globálne korporácie z USA sú najväčším vlastníkom takto ochránených odrôd, bolo by len otázkou času, kedy by sa rovnaký princíp začal uplatňovať aj tu – takáto možnosť bola nenápadne skrytá v navrhovanej smernici EÚ.

Púpava, tu asi P. podunajská (Taraxacum danubium) sa asi registrácie báť nemusí...

Púpava, tu asi P. podunajská (Taraxacum danubium) sa asi registrácie báť nemusí…

... ale slnečnici ročnej (Helianthus annuus) by sa už mali triasť kolená!

… ale slnečnici ročnej (Helianthus annuus) by sa už mali triasť kolená!

Našťastie, vlna odporu dočasne oddialila jej schválenie. Dnes sa pracuje na jej prepracovaní, ale zase, čo je pre „otvorenú spoločnosť“ divné, v utajení a bez verejnej diskusie. Tá by však mala byť prvoradou podmienkou. Veď dnes ponúkané, pripomínam nehybridné, open-polinated osivá (teda také, ktoré nám dokážu zabezpečiť aj bez ľudskej ruky usilovné včeličky) nevznikli niekde v laboratóriách – je to dedičstvo po našich poľnohospodárskych predkoch, ktorí tie najlepšie odrody chránili a vylepšovali novými a novými generáciami pestovania. Vo Francúzsku napr. firma Vilmorin takto produkuje semená už vyše 270 rokov! V článočku v katalógu Real Seeds sa uvádza, že dnešné semená sú výsledkom vyše 11 000 rokov trvajúceho selektovania toho najlepšieho, čo nám už vtedy ponúkla príroda jednotlivých regiónov našej Zeme a teraz by sa toto dedičstvo malo stať majetkom niekoho, kto dokázal zaplatiť viac než jeho konkurencia?

Ak by bol zákon prešiel, a nebyť takých firiem ako Real Seeds (sú ich však stovky po celom svete), časom by sa stalo, že na svete by zostalo po pár odrodách (možno len jedna!) z každej zeleniny (1. a základný zákon globalizačného zločinu hovorí, že sa treba pri dosahovaní primeraného – a teda čo najvyššieho zisku – sústrediť na jeden produkt…). Už dnes, ako počúvam ľudí pri brázdení trhov či farmárskych trhov, je čoraz väčšia nespokojnosť ako zákazníkov tak aj pestovateľov s kvalitou a chuťou mnohých odrôd. Priznajte sa, kedy ste jedli naozaj chutnú rajčinu… Ja dosť často, ale z vlastnej záhrady a nikdy to nebola z vrecúška označeného „F1“ – teda hybrid prvej generácie. Ak mi naozaj nejaká chutila, bola to taká zo sadenice od susedy, ktorá si semeno dorába už desaťročia sama a mala ho od svojej mamy. Okrem toho skvelú rajčinu som ochutnal na trhu v Petrohrade, kúpenú od gruzínskej trhovkyne ako „býčie srdce“ a ešte si aj dnes spomínam na jedno obdobie, asi pred vyše 30 rokmi, keď som si vysieval semienka kúpené na trhu v Istanbule. Rajčiny boli podobné tým , ktoré sa u nás občas objavia pod menom Marmande – veľké, asi 500 gramové, skoro bez semien, ale tá chuť! A ostatné zeleniny nie sú výnimkou.

Aj preto, skoro každá firma, ktorá produkuje skutočné semená, má vo svojom záväzku voči budúcim pestovateľom vetu, ktorá približne znie asi takto: V našej ponuke nenájdete hybridné semená F1 a geneticky modifikované semená. Všetky sú to výhradne lokálne osvedčené sorty, opelené vetrom či včeličkami.

Zamyslite sa nad farebnými vrecúškami zeleniny či kvetov ( a pozrite sa aj na to, kto ich vlastne ponúka – vyberajte si radšej lokálnych producentov), ktoré si chystáte na jarný výsevný amok a skúste sa vrátiť k tradičným odrodám. Budete v nich okrem skvelej chuti cítiť aj hĺbku vekov, ktoré vznikali a možno sa raz aj vy stanete ich novým šíriteľom (to je ďalší skvelý trend). Lebo dnes našťastie ešte nepatria nikomu, len nám, nechali nám ich tu naši predkovia. Nie preto, aby sme ich niekomu predali (alebo si ich nechali ukradnúť), ale aby sme ich ešte vylepšili a tak ich odovzdali našim potomkom.

* Nemôžem tu teraz v prvom príspevku uviesť všetky známe a dostupné firmy s podobnou podnikateľskou filozofiou či víziou, ale na mnohé z nich časom dôjde v ďalších príspevkoch. „Skutočné semená“ nie je téma len na jedno pokračovanie.

ZdieľaťShare on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestShare on LinkedIn
Translate »