Ruža „Belle Epoque“

Ruže boli odjakživa v strede záujmu mojej i manželkinej mamy, ako určite najpopulárnejší okrasný ker v ich záhradkách. Nehľadeli na meno či pestovateľský tvar, jednoducho ruže mali radi pre ich vzhľad, vôňu či použitie. Vždy boli nielen v záhradkách, ale aj vo vázach, kde robili dobré meno ich pestovateľskej zručnosti. Ruže, napriek tomu, že osobne preferujem kaktusy a iné sukulenty, som roky zháňal aj ja a dnes po nich „pasieme“ spolu s manželkou a prevzali sme tak pestovateľskú štafetu po našich mamách… Nie je to nejaký cielený lov, skôr radosť zo získania novej odrody, ktorá pridá záhradke opäť punc niečoho nového. A tak sa dostávame k ruži z názvu dnešného príspevku.

Ruža/rosa Belle Epoque v našej záhrade.

Ruža/rose Belle Epoque v našej záhrade.

Kam ideme, tam sa snažíme nájsť nejakého pestovateľa ruží, ktorý by nás vedel prekvapiť, zaujať a navyše aj presvedčiť, že práve to, čo má on, nám chýba… Tak sme sa pred 2-3 rokmi vybrali do Veľkej Británie s tým, že pôjdeme nielen na návštevu dcéry, ale, samozrejme, aj „po ružiach“. Na internete sme si vyhliadli pár pestovateľov nie ďaleko od cieľa našej cesty a išlo sa na vec.

Nebudem naťahovať – výsledkom bola kúpa celkom troch odrôd a jednou z nich bola ruža Belle Epoque. Kúpili sme si ju až na záver, keď už sme mali v rukách jeden zo splnených cieľov – ružu Hot Chocolate. To bola jasná voľba! Ešte sme chceli aj Papa Meilland (občas sa píše aj ako Papa Meiland – inak rodina Meilandovcov dala svetu azda najpopulárnejšiu ružu – Peace, u nás známu aj ako Gloria Dei), najvoňavejší červenokvitnúci čajohybrid na svete, ale jej majiteľka bola neoblomná a jej jediný kus nám nepredala. Takže voľba padla na Belle Epoque. Dnes má u nás za sebou prvé dve zimy (december 2014), prežila ich úspešne, ale vďaka prísnejšiemu rezu stále nedosahuje výšku sľubovaných 90 cm. Rozrástla sa na pekný krík, ktorý neraz hostí aj 20-25 kvetov na dlhých stopkách, takže často končí ako kytica vo váze, kde vydrží, ak nie je pekelne teplo, aj 10 dní. Videli sme ju kvitnúť v záhradníctve vo Veľkej Británii a zaujala nás rozdielnou farbou lupienkov kvetu zvnútra a zvonku. Takto vyzeral aj klon v črepníku, ktorý putoval s nami na Slovensko, ale asi pre podstatne vyššie teploty u nás a nižšiu vlhkosť (čo iné by to mohlo byť, si neviem predstaviť), zatiaľ sa originálu približuje na takých 80%. Možno časom, keď ešte lepšie zakorení a dostane sa do vlhších vrstiev zeme. Napriek tomuto nedostatku, o ktorom však vieme len my, domáci, každý kto príde do záhrady, si medzi našimi asi 70 odrodami najskôr všimne pre jej nenápadnú dvojfarebnosť práve ju, a nie napríklad Hot Chocolate, ktorá im stojí v ceste.

Nie vzdialeným cieľom sú nejaké kúsky spomedzi anglických ruží (kto by nevedel, o čo ide, tak tu je stručná informácia – sú to ruže šľachtené anglickým pestovateľom Davidom Austinom od r. 1961, krížením starých historických ruží s modernými čajohybridmi a floribudami, čo sú to čajohybridy alebo floribudny možno poviem časom…). Stoja síce z nášho slovenského pohľadu majland, ale na druhej strane, naozaj stoja za to. Už som jednu aj priniesol domov, bola to ruža v „akcii“, ponúkaná z kolekcie D. Austina (s osvedčením originálu), asi za 20 GBP, a môžem povedať, že za tých pár rokov sa pekne vypracovala na obdivovanú krásku. Možno aj preto som mierne pootočil kormidlo záujmu a najbližšia kúpa bude práve spomedzi anglických ruží.

ZdieľaťShare on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestShare on LinkedIn
Translate »