Strelitzia reginae Banks

Skôr než sa pustím do textu o strelícii samotnej¸vyčistím si stôl od prebytku paralelných informácií. Tak najskôr – určite ste si všimli meno autora popisu tejto výnimočnej rastliny – pána Banksa. Možno aj preto, že vám to meno niečo hovorí…

Máte ten správny pocit – sir Joseph Banks sa totiž do dejín botaniky zapísal nielen ako účastník prvej cesty kapitána Jamesa Cooka oceánom, ktorý dnes voláme Tichý (Pacifický) oceán, ale aj tým, že aj po ňom je popísaný rod rastlín z čeľade Proteaceae (známe juhoafrické protey sú jej súčasťou) – Banksia, na ktorý sú pre zmenu Austrálčania primerane hrdí.

Strelitzia reginae na námestí v Santa Maria del Tule, Mexiko.

Ďalej – skoro všetky dnes u nás šírené rastliny sú hybridy, kde sa šľachtitelia zameriavali nielen na zvýšené kvitnutie, alke aj na to, aby získali čoraz nižšie rastliny, vhodné do bytov – pôvodný druh totiž vyrastal bez problémov aj na výšku 2 m a rýchlo zväčšoval svoj priemer vyháňaním bočných výhonkov.

Kde sa vzalo to zvláštne rodové meno? Rod Strelitzia vybral autor popisu na počesť manželky kráľa Juraja III – Charalotte von Meklenburg-Strelitz.

A ešte niečo – kým u nás je zakorenená predstava, že rod Strelitzia má len jeden druh – opak je pravdou. Tých druhov je skoro 50! A aj druh Strelitzia reginae sa môže pýšiť tým, že sú to vlastne tri variety – S. reginae var. reginae, S. reginae var. juncea a S. reginae var. mzimvubuensis. Kým prvá varieta je známa vede i pestovateľom od r. 1788, var. juncea len od r. 1975 a tá posledná od r. 2007.

Detailnejší pohľad na kvet Strelitzia reginae.

Detailnejší pohľad na kvet Strelitzia reginae.

Kráľovská strelícia (už vieme prečo…) bola u nás odjakživa považovaná za absolútnu exotiku. Našinci ju poznali ako len občas sa vyskytujúcu rezanú kvetinu, za poriadne mastnú cenu. Túto povesť si drží dodnes, aj keď už jestvuje mnoho amatérskych pestovateľov, ktorí zvládajú jej kultúru – rastlina im kvitne a plodí. Nepatrím k jej pestovateľom, ale jej obdivovateľom som – a to aj vtedy, keď sa s ňou stretnem v jej nepôvodnom prostredí. Pochádza z južnej Afriky, kde vyhľadáva brehy trvalých riek – je totiž náročná na dostatok vody. Aj preto ma vždy, keď brázdim štáty Mexika od severu na juh a z východu na západ (a aj naopak – samozrejme) prekvapí jej masová obľuba v krajine, kde zápasia o každú kvapku vody. Každé mestečko, či skôr dediny, ktoré majú čo i len trochu upravené centrálne námestie (zvané zócalo), si dá záležať, aby medzi kvetmi vynikala práve strelícia. Najkrajšie rastliny som však našiel v turisticky vychytenom mestečku v Santa Maria del Tule (kde turistov láka strom s najväčším priemerom kmeňa na svete – okolo 14 m). Sviežo zelené trávniky, všade ruže, bugenviley všetkých farieb, zavlečené oleandre – jednoducho takto nejako si predstavujem rozkvitnuté subtrópy. Strelície tam kvitnú celoročne, bez oddychu, výdatne. Nikdy sa mi tam nestalo, aby som ich nevidel kvitnúť, sú to také nezmary, kvitnú – ako sa u nás kedysi hovorilo – „ako fuchsie“!

Rastlinu určite netreba nejako zvlášť opisovať – priložené snímky povedia viac než akákoľvek kvetnatá reč. Tak sa pokochajte, je naozaj čím.

Nerád by som vrátil prevtelený na tento svet ako jahňa tesne po ramadáne, ale viem si predstaviť svoje spodobenie v strelícii – čo je dosť zvláštna predstava, lebo dušou som kaktusár. Ale taký už je život, každý chce byť krajší…

Ešte jeden kvet – farebne výrazný – Strelitzia reginae.

ZdieľaťShare on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestShare on LinkedIn
Translate »