Tri „fajne“ ľalie

Práve dokvitli tri moje nové prírastky spomedzi ľalií, ktoré som získal na jar roku 2014 z katalógu jednej anglickej záhradníckej firmy. Počkal som si na poslednú z nich a až potom padlo moje rozhodnutie, napísať niečo o nich. Hoci som mal mená priamo z katalógu, ukázalo sa, že pri najlepšej z noviniek (u mňa…), bude lepšie, ak sa vrátim k menu, ktoré mala, kým sa jej nezmocnili obchodníci z Holandska. Ale radšej poporiadku.

Mali to byť podľa ponuky buď číňanky alebo orientálky (čo sú sekcie členenia rodu Lilium), ale trocha hrabania sa v literatúre ukázalo, že závisí vždy od uhla pohľadu, pretože v iných katalógoch bolo ich zaradenie iné, alebo dokonca uvádzané ako hybridy práve medzi týmito dvomi sekciami. Ale poďme pekne poporiadku…

Prvá vykvitla ‘Anastasia’, ešte začiatkom júla.

Anastasia - začína sa podobať na rastlinu z reklamného katalógu.

Anastasia – začína sa podobať na rastlinu z reklamného katalógu.

Kvitla ako jediná už vlani, ale vtedy nenaplnila sľubované vlastnosti čo sa týka veľkosti rastliny, kvetov a ich početnosti. V ponuke bolo, že dorastá do výšky aj vyše 2,5 m (v odbornej literatúra sa uvádza výška medzi 95-160 cm), nesie aj desiatky kvetov na hlavnom i vedľajších stvoloch.

Anastasia.

Anastasia.

Vlani dorástla na asi 80 cm, kvetov bolo pár, podstatne bledších než v katalógu – nič to, na fotoshopom upravované snímky som si zvykol už u nás, takže ma rozdiel neprekvapil. Tohto roku hlavné rastliny dosiahli výšku cca 200 cm, kvetov na hlavnom stvole bolo vyše 20 a spolu s vedľajšími výhonkami ma každá rastlina obdarovala pohľadom na vyše 30 kvetov. Ani to, že dnes vyzerá ako vyspelá, nič nezmenilo na tom, že sýtosť farieb nedosahuje kvalitu reklamného katalógu. ‘Anastasia’ kvitla skoro 3 týždne.

Potom prišiel rad na odrodu ‘Honeymoon’.

Honeymoon - silné tohtoročné slnko jej viditeľne škodilo.

Honeymoon – silné tohtoročné slnko jej viditeľne škodilo.

Vlani vyhnala sotva na 40-50 cm, malé puky zaschli asi vo veľkosti 3 cm, takže som musel počkať na tohtoročnú sezónu. Hoci aj ‘Honeymoon’ mala dosiahnuť výšku okolo tých 2,5 m, nestalo sa tak.

Honeymoon.

Honeymoon.

Zastala na výške asi 1 m a priniesla ukážku niekoľkých kvetov žltej farby, ktoré sa však otvorili v najväčších horúčavách a napriek intenzívnemu polievaniu zaostali veľkosťou za očakávaním. Viac polievať sa nedalo, číňanky i orientálky (a aj ich hybridy) sú pomerne citlivé na premokrenie, takže ak som nechcel o ne prísť, musel som sa krotiť. Čo rastlinám chýbalo na veľkosti, to si vynahradili na vôni – voňala z nich celá záhrada, hlavne zrána, kým bolo vo vzduchu dostatok vzdušnej vlhkosti. Práve táto intenzívna vôňa napovedá, že rastlina má naozaj pôvod v hybridizácii medzi voňavými orientálkami a veľkokvetými trúbkovitými ľaliami. Bezohľadné slnko túto krásu zničilo asi za týždeň. A ešte poznámka – zákazníci sú často lákaní reklamným sloganom, že ide o voňavú stromovitú (doslova ako goliáš!) ľaliu; tá vôňa sedí, ale s tou výškou zatiaľ nemôžem súhlasiť… A vlastne ani s počtom kvetov a ich veľkosťou, ktorých by malo byť na hlavnej stonke okolo 40, s priemerom do 20 cm. No, počkám si! Okrem toho – keďže ide podľa všetkého o multihybrid, dnes sa zaraďuje do sekcie tzv. ostatných hybridov.

To najlepšie na koniec! Inak ani neviem o odrode ‘Miss Feya’ začať.

Miss Feya/LeVern Friemann - vyberte si, ako ju budete volať.

Miss Feya/LeVern Friemann – vyberte si, ako ju budete volať.

Vlani nekvitla, ale vyrástla na výšku vyše 100 cm a podľa všetkého sa chystala na tento rok. Dorástla asi na 150 cm (a viditeľne má naviac!) a rozkvitli všetky tri cibule. Prvá z nich ešte zažila aj kvety ‘Anastasie’ a ‘Honeymoon’-u, ale ostatné už kvitli sólo, akoby chceli ukázať na čo majú… Ešte počas kvitnutia som siahol po literatúre a ukázalo sa, že meno ‘Miss Feya’ je vlastne obchodné meno holandských pestovateľov, ktorým sa podľa všetkého nechcelo platiť za originál a ich pletivová kultúra sa začalo označovať takto, a nie menom, ktoré bolo známe dovtedy – LeVern Friemann, čo je meno amerického šľachtiteľa (zo štátu Washington), ktorému sa podaril tento skvelý „orientálny“ kúsok.

Miss Feya/LeVern Friemann.

Miss Feya/LeVern Friemann.

Sám šľachtiteľ si svoj hybrid považuje za to najlepšie, čo kedy za desaťročia vytvoril – gaštanovo-červená farba vnútra aj vonkajška okvetných lístkov prechádza na ich špičkách až do fialova. Nektárium je skoro čokoládovo hnedé – túto farbu na kvete zanechal jeden z rodičov ‘Journey’s End’. Sýte farby robia z ‘Miss Feya’ či ‘LeVern Friemann’ azda najčervenšie sfarbený tetraploid, farbu dopĺňa decentná sladkastá vôňa. Šľachtiteľ uviedol sortu na trh roku 1999 a keďže jej neželanou vlastnosťou bolo pomalé množenie, prišli na rad holandské pletivové čáry-máry. Šľachtiteľ si svoju domnienku, že ide o jeho premenovanú sortu potvrdil tak, že nechal v kontrolovaných podmienkach rásť veľa seba „obe“ mená (vidíte – nepoužil som slovo sorty…) a nikomu sa nepodarilo nájsť medzi nimi žiadne rozdiely. Aby dvaja nezávislí šľachtitelia dosiahli pri takomto multihybride rovnaký výsledok, je rovnaký zázrak ako dva ľudia s rovnakými odtlačkami prstov. Kým ja pestujem túto sortu voľne na záhone, pre očakávanú výšku dobre cez 200 cm by sa mala pestovať v skleníku, chránená pred silným vetrom. U mňa zatiaľ vydržala aj nápory vetra počas búrky, až celkom na záver, v plnom kvitnutí som všetky rastliny priviazal ku kolíkom, pretože by ich mohla poškodiť hmotnosť kvetov.

Pre tých, čo majú zaujímavé ľalie, hoci pomenované (ale uvádzané ako výsledok snaženia „neznámeho“ šľachtiteľa), ponúkam ešte niekoľko takýchto obchodníckych zámien: zo sorty ‘King Artur’ sa stala ‘Catherine the Great’, z ‘Victorian Petticoat’ sa stali ‘Smokey Mountain’, ‘Longidragon’ sa predáva ako ‘Dragoon’ a ‘Double Vision’ ako ‘Lilytopia’…

Takže nie je to, ako vždy, len o tom pestovaní. Rastliny majú svoju históriu, neraz aj takéto obchodnícke poškvrny.

A teraz ešte pár slov o tom pestovaní. Mám ich v dobre kompostom vyhnojenej pôde, do ktorej som ešte pred sadením prisypal pár hrstí rohoviny. Cibule som zasadil s odstupom cca 40-50 cm od seba, podľa veľkosti do hĺbky 15-8 cm. Na vrch substrátu, aby sa ľahšie ošetroval od náletovej buriny, som nasypal asi 10 cm drvenej kôry, ktorá poskytuje nielen stabilnejšiu vlhkosť, ale aj čerstvo vyklíčená burina sa ľahšie vyberá. Po odkvitnutí stonky nechávam na mieste aj cez zimu, odstraňujem ich až na jar, keď idú ľahko a bez odporu vybrať. Mám istotu, že násilným vytrhávaním nepoškodím cibuľu, čo by mohlo byť vstupnou bránou pre infekciu a aj začiatok konca rastliny. Keď si budete vyberať nové ľalie do záhrady, určite ich nesaďte tam, kde predtým rástli iné cibuľoviny. Potom vám bez presádzania vydržia na jednom mieste dlhé roky a ukáže sa ich vyspelá krása.

ZdieľaťShare on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestShare on LinkedIn
Translate »